1

Autor: Martin Tóth | 6.3.2013 o 8:58 | (upravené 6.3.2013 o 9:07) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

"Som šialený kuchár. Čo som si navaril to si musím aj sám spapať. Ale dnes je pre moju opitú myseľ ťažké a namáhavé riešiť čo ďalej."

„Von! Von! Von!" Reval na mňa môj spolubývajúci s červenou tvárou ktorá akoby šla každou sekundu vybuchnúť. Prstom švihol vzduchom, smer dvere. Zatiaľ čo on sa rozčuľoval, mne sa aktuálna prítomnosť  javila ako jeden rozmazaný spomalený a zle natočený film s príliš ostrými zvukmi a silným svetlom. „Pohár pretiekol kamarátko! Padla posledná kvapka do kalicha mojej trpezlivosti!"  Rozčuľoval sa ako hysterika, kopal do mojich vecí, ktoré boli chaoticky rozmiestené na podlahe v našom spoločnom byte. Toho asi tak vytáčalo. Bol to náš byt a ja som sa správal akoby to bolo moje, a len moje kráľovstvo. Asi v tom to tkvelo. „Priveľmi si sa odtrhol z uzdy Samo! Toto nie je už vysoká. Mladé študentky, chľast, party a znamenie nohavičiek na kľučke čo vždy znamenalo že máš  vzácnu a jednorazovú návštevu, a vždy som bol tak ohľaduplný a prespal som u niekoho iného na izbe.  Ako vidím, toleroval som ti priveľa!" znovu ručal ako ranený jeleň upratujúc pritom všetky fľaše a kusy nedojedeného jedla. „Asi si znovu zabudol že toto je aj môj byt! Ja sa snažím, starám sa aby tento byt vyzeral ako vizitky dvoch uvedomelých vysokoškolských osôb." „A teraz to asi vyzerá že taká vyštudovaná osoba si tu iba ty."  Strelil som vtipnú poznámku ktorou jeho tvár nabrala ešte väčšiu a sýtejšiu červeň. Zobral pohár s vínom ktoré poriadne smrdelo a zamieril do kuchyne aby s na mňa už nemusel pozerať. Viditeľne to v ňom vyplavovalo pudy vraha. Zatiaľ čo on agresívne umýval riad ktorý len tak rinčal, ja som sa snažil zodvihnúť z gauča, ktorý v nočnom boji utrpel, ako som uvidel, peknú ujmu na kráse.„Čo sa včera stalo?" zakričal som do kuchyne, pozodvíhal svoje oblečenie a navliekol ho na seba. „to sa pýtaš mňa?" Znovu sa naštartoval. „Veď ja som nebol pri tom keď si  znovu..." Radšej som ho prestal počúvať, pretože agresívne slová nadobudli až vulgárny charakter. Podľa toho ako krátku mal vznetovú šnúru a ako sa rýchlo dokázal „zapáliť" pre vec som usúdil, že v práci toho mal veľa. On si našiel robotu po vysokej v miestnych novinách, ja už nie. Chcel som vyštudovať a lusknutím prsta si nájsť robotu v nejakých novinách. Lenže život nie je vraj ľahký. PRAVDA. To zistenie a prebudenie zo sna ma trošku zdrvilo. Tak som po výške len sedel doma, občas šiel pomôcť starým priateľom zo stavaním domov. Ale často som si vravel: „ SI MLADÝ, Máš LEN 25. Nejaká práca sa ti utre." Doteraz som čakal kedy to bude. Lenže ako som zistil, nemal som už kde čakať. Dal mi dve hodiny na to aby som sa pobalil a vypadol. Akosi som mu nemal silu ani chuť vzdorovať. Bohato mi stačila aj jedna hodina. S dvoma nie až tak preplnenými cestovkami  som sa po meste až do momentu kedy ma napadlo ísť do podniku kde som brigádoval. Keď ma kolega videl bledého a zlomeného, vedel koľká bije.   Vzadu bola malá miestnosť zariadená ako izba. Jedna posteľ, lampa. Všetko čo som potreboval nato aby som sa vyspal. Predtým to bol aj sklad, takže tam bolo pár debničiek s pivom a inými vecami. Hodil som sa na posteľ, ruky dal za hlavu a hľadel do stropu s rezonujúcim vedomím čo sa práve stalo a čo sa práve deje. Bol som bezdomovec. Vlastnou chybou.  Bola to len otázka času kedy sa to stane. Priznávam, asi som sa skutočne zasekol v časoch vysokej školy kde som bol voľný ako vták a jediná zodpovednosť moja bola doštudovať, čo sa mi aj podarilo.

Celý deň mi boli nápomocný moji kolegovia ktorý pri pohľade na mňa vždy dusili smiech. Práve som zosobňoval ukážkovú trosku. V hlave mi v jednej fáze dňa skrsol nápad ponížene a bez hrdosti sa doplaziť k spolubývajúcemu pred dvere a prosiť o prijatie. Lenže to som o pár minút zatrhol. Bol som šialený kuchár. Čo som si navaril sám, to si aj sám musím spapať.  Len som tak ležal, topil sa vo vzniknutej, nepríjemnej situácii. Postupne som si uvedomoval čoraz intenzívnejšie vážnosť situácie. V hlave sa mi rozbehli mechanizmy na dosiahnutie požadovaného výsledku. Ako len z tohto vykľučkovať?  Lenže pre moju ešte stále opitú myseľ to bol problém a záťaž zamýšľať sa nad niečim tak dôležitým a vážnym.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?